Echinococcus unilocularis Alveolárna echinokokóza

Infekcia človeka echinokokózou môže byť príčinou vážnych zdravotných porúch.

Pôvodcom nákazy cystickou echinokokózou je pásomnica Echinococcus unilocularis,známa aj pod synonymom „E. granulosus“. Alveolárnu echinokokózu spôsobuje pásomnica líščia Echinococcus multilocularis.

Dva druhy

Pásomnica Echinococcus unilocularis dosahuje dĺžku do 7 milimetrov a skladá sa z 3 až 4 článkov. Cudzopasí v tenkom čreve psa, vlka, šakala a iných psovitých mäsožravcov. Medzihostiteľ sa nakazí potravou kontaminovanou vajíčkami echinokokov a cysty sa lokalizujú prevažne v pečeni. Pôvodcom alveolárnej echinokokózy je pásomnica líščia Echinococcus multilocularis uvádzaná aj ako Alveococcus multilocularis. Dosahuje dĺžku do 4,5 milimetra a skladá sa z 3 až 6 článkov. Najčastejšie parazituje v tenkom čreve líšok. Príležitostne sa môže nakaziť aj čovek. Choroba je známa už od staroveku. Jej súvislosť s parazitárnymi chorobami však medicína objavila až koncom 18. storočia. V roku 1956 výskum dokázal, že pôvodcom echinokokózy sú dva samostatné druhy pásomníc.

 

Rozšírenie

Za pôvodnú oblasť parazita alveolárnej echinokokózy sa považuje Sibír a Aljaška, v Európe alpské krajiny. Koncom dvadsiateho storočia sa v Európe zvyšoval jej výskyt v populácii líšok a vzrastal aj počet prípadov infikovania ľudí. Nákazu potvrdili najskôr v Nemecku, vo Francúzsku a vo Švajčarsku, po roku 1989 aj v Belgicku, Luxem­bursku, Lichtenštajnsku, Holandsku, Taliansku, Rakúsku a inde. V niektorých oblastiach Nemecka ju zistili pri 70 percentách vyšetrených líšok. Na prvý prípad pásomnice líščej na Slovensku upozornil v roku 1999 profesor Dubinský. Diagnostikovali ju v okresoch Senec, Gelnica, Košice, Stará Ľubovňa, Bar­dejov, Svidník a postupne aj inde. Najnižší výskyt pásomnice líščej sa zistil v Bratislavskom kraji (vyše 11 percent), najvyšší v Žilin­skom (viac ako 48 percent). Príznaky ochorenia zvierat sa považujú za nešpecifické. Opisuje sa nechutenstvo, hnačky a chudnutie. Cysty v orgánoch zvierat majú mechanický, toxický a alergický vplyv.

Prvý prípad nákazy človeka pásomnicou líščou diagnostikovali na Slovensku v roku 2000. Inkubačné obdobie u ľudí trvá 5 až 15 rokov. Larvy parazita sa zisťujú najčastejšie v pečeni, dôsledkom býva poškodenie pečeňového parenchýmu a jej zväčšenie. Cysty sa môžu šíriť do pľúc, mozgu a iných orgánov. Výskyt ochorenia u ľudí súvisí s mierou rozšírenia nákazy v lokálnej populácii líšok.

 

Prenášače nákazy

Dominantným hostiteľom alveokokózy je líška hrdzavá. Vajíčka pásomnice líščej môžu byť v prírode vitálne 6 až 8 mesiacov. Informácie o úlohe psov pri šírení nákazy sa rôznia, napríklad vo Francúzsku zistili parazita pri takmer 6 percentách psov, vo Švajčiarsku pri 12 percentách. Na Slovensku sa zistila pozitivita u vyše 4 percent psov. Zaujímavé však je porovnanie podľa nakazenia jednotlivých kategórií, napríklad pri spoločenských psoch asi 1,5 percenta, pri poľovníckych psoch necelých 6 percent, pri strážnych psoch vyše 7 percent a pri pastierskych psoch vyše 12 percent.

 

K infekcii zvierat aj človeka dochádza v prostredí kontaminovanom vajíčkami pásomníc. Profesijnému riziku sú vystavení pracovníci v poľnohospodárstve, ale aj poľovníci, lesníci, chovatelia psov, veterinárni lekári. Infikovať sa možno aj pri ošetrovaní a spracovaní zveri a zveriny, trofejí zveri, ohrození sú aj záhradkári, turisti a náhodní návštevníci prírody. Človek sa môže nakaziť aj pri zbere lesných plodov kontaminovaných trusom líšok. Dôležité je pravidelné odčervovanie psov. Pri manipulácii s ulovenými líškami je potrebná zvýšená opatrnosť, lebo človek sa môže infikovať aj vajíčkami zachytenými na ich srsti. V prírodnom prostredí sú plošné preventívne opatrenia ťažko uskutočiteľné a dôraz sa kladie na dodržiavanie osobnej hygieny.

 

Späť hore