Vírus Coxsakie B4

Infekcie vyvolané Coxsackie vírusmi

Inkubačná doba: 2-14 dní, nejčastejšie 3-5 dní

Vektor: potrava, voda, chorý človek, prenos je fekálno-orálnou cestou.
 Klinické príznaky nemusia byť žiadne alebo mierne a nešpecifické. Po pomnožení víru v pečeni, slezine a kostnej dreni nastáva fáza veľkej virémii, kedy sa vírus disemináciou dostáva do terminálnych orgánov ako koža, sliznice, srdce, CNS. Až 50-80 % infekcií prebieha mierne, takmer subklinicky. Manifestný priebeh býva charakterizovaný celkovými nešpecifickými príznakmi, ako sú horúčky, myalgia, artralgia, bolesti hlavy, únava nebo kašel, faryngitida, bolesti brucha, či lymfadenopatia. Sú však i sérotypové špecifické klinické jednotky a manifestacie.

Americkí vedci objavili doteraz neznámy účinok Coxsackie vírusov, ktoré zvyčajne spôsobujú ochorenia podobné nádche a sú príbuzné s vírusom obrny.

Keď laboratórne myši týmto vírusom neinfikovali cez nosovú sliznicu, ale im ho vstrekli priamo do stehenného svalu, hlodavce nedostali nádchu, ale prejavili sa u nich príznaky obrny. O svojom objave píšu Andrew Dufresne a Matthias Gromeier z Duke University v Durhame v časopise Proceedings.

Vírusy obrny a Coxsackie vírusy majú síce podobné genómy, zapríčiňujú však celkom odlišné choroby. Zatiaľ čo vírusy obrny poškodzujú nervové bunky ovládajúce svaly a spôsobujú ochrnutia, Coxsackie vírusy sú príčinou zápalov horných dýchacích ciest. Vedci sa domnievali, že obidva typy vírusov sa pripájajú na odlišné bunkové receptory a preto majú rozdielne účinky.

Zistenia Dufresna a Gromeiera ukázali, že to nie je jediný rozhodujúci faktor. Vedci geneticky upravili myši tak, aby ich bunky obsahovali iba receptor pre Coxsackie vírusy. Keď im však injikovali do stehenného svalu tieto vírusy, nedostali zápal dýchacích ciest, ale obrnu. Ďalší výskum ukázal, že tento prekvapujúci účinok umožnil nezvyčajný spôsob šírenia infekcie: Vírusy sa zo stehenného svalu dostali cez výbežky nervových buniek, ktoré ovládajú svaly, do centrálneho nervového systému a tam začali svoje deštrukčné dielo.

Tento objav je ďalším dôkazom nebezpečnosti a neuveriteľnej prispôsobivosti vírusov, píšu vedci. Vírus obrny je vďaka rozsiahlym očkovacím programom na pokraji vyhubenia. Po dosiahnutí tohto cieľa a znížení počtu očkovaní bude mať len málo ľudí protilátky proti obrne. Do výhody sa dostanú Coxsackie vírusy, ktoré sa budú môcť šíriť. V najhoršom prípade hrozí nová epidémia obrny, tentoraz vyvolaná Coxsackie vírusmi.

 

Späť hore