Virus hepatitídy B

Vírus hepatitídy B (HBV) spôsobuje vírusový zápal pečene (sérová hepatitída).

Infekcia sa nedostáva do tela  cez zažívací trakt, ale najčastejšie podaním kontaminovaných krvných derivátov v zdravotníckych zariadeniach, prípadne kontaminovanými nástrojmi, injekčnými ihlami, kontaktom s krvácajúcou kožu alebo sliznicou infikovaného človeka. Riziko prenosu transfúziou krvi je po zavedení účinných metód kontroly darcov krvi dnes už minimálne. K infekcii môže dôjsť aj pohlavným stykom, prenosom z matky na dieťa počas pôrodu, drobnými poraneniami u holičov, pedikérov, pri tetovaní, atď. Infekcia sa môže preniesť aj inými telovými tekutinami infikovaného človeka. Medzi ohrozené skupiny osôb patria užívatelia drog podávaných do žily, osoby striedajúce sexuálnych partnerov, dialyzovaní pacienti a príjemcovia krvi, pacienti s dedičnou krvácavosťou (hemofília), pacienti po transplantácii, deti matiek s chronickou hepatitídou B, zdravotnícky personál, mentálne postihnuté osoby a pod.
Pod pojmom hepatitída rozumieme ochorenie, ktoré je spojené  s poškodením pečeňových buniek a so zápalom pečene. Klinicky možno rozoznať akútnu hepatitídu B, chronickú hepatitídu B, bezpríznakové nosičstvo VHB a  karcinóm pečene. Akútna hepatitída B najčastejšie prebieha bez klinických prejavov alebo vo forme ľahkého ochorenia s chrípkovými a zažívacími príznakmi. Obyčajne to býva strata chuti do jedla, únava, bolesť svalov a kĺbov, zvýšená teplota a zvracanie. Asi u 30 až 50 % chorých sa môže objaviť žĺtačka (ikterus) so žltým zafarbením kože, slizníc a očných bielkov, tmavo sfarbeným močom a svetlou stolicou. Ochorenie obyčajne končí spontánnym uzdravením a netrvá dlhšie ako 6 mesiacov. Pokiaľ infekcia pretrváva viac ako 6 mesiacov považuje sa za chronickú formu hepatitídy B. Ochorenie prechádza do chronickej formy asi u 5 až 10 % dospelých. U malých detí je pravdepodobnosť prechodu do chronického štádia oveľa väčšia a ochorenie prebieha častejšie bez príznakov. V prípade chronickej infekcie môže byť pacient dlhodobo úplne bez ťažkostí a prvé príznaky sa môžu objaviť až pri pokročilom poškodení, resp. až pri zlyhaní pečene. Aj chronická hepatitída môže po rôzne dlhom čase skončiť spontánnym uzdravením, ale často vedie k rozvoju cirhózy pečene, alebo až do vzniku rakoviny pečene (hepatocelulárny karcinóm). Veľmi vzácne môže byť priebeh ochorenia  extrémne rýchly a ťažký, tzv. fulminantná forma, pri ktorom môže dôjsť k zlyhaniu pečene a k úmrtiu. Vírus je prítomný v krvi od druhej polovice inkubačnej doby a u väčšiny chorých vymizne v priebehu akútnej fázy. U určitého počtu pacientov však môže vírus pretrvávať v organizme a vzniká dlhodobé nosičstvo.
Inkubačná doba:
1 až 6 mesiacov, priemerne 2-3 mesiace

Späť hore