Škrkavka Operatívne odstránené škrkavky Škrkavka v čreve Operatívne odstránené škrkavky Škrkavky v čreve, operácia

Škrkavka detská

(Ascaris lumbricoides)

Škrkavka psia 

(Toxocara canis) 

Škrkavka mačacia 

(Toxocara cati)

Škrkavka detská (Ascaris lumbricoides)

Častým parazitom sú škrkavky detské (Ascaris lumbricoides), ľudovo označované aj ako hlísty. Sú pomerne veľké, samičky dosahujú dĺžku až 20 – 40 cm a hrúbku 0,8 cm. Samčeky sú menšie, ich rozmery sú 15 – 30 cm x 0,5 cm. Telo je valcovité, žltkastej farby. Škrkavky majú obrovský reprodukčný potenciál, podľa niektorých odhadov dokáže samička vyprodukovať denne až 150 000 – 200 000 vajíčok viditeľných len pod mikroskopom (45 – 75 μm x 35 – 50 μm). Tie sa v stolici dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde sa v nich zhruba za 18 dní vyvinie infekčná larvička. Vajíčka sú veľmi odolné a za priaznivých podmienok (dostatočná vlhkosť a teplota) dokážu infekčné (nákazlivé) „čakať“ na svojho hostiteľa aj 10 rokov.

Človek sa nakazí po skonzumovaní vajíčok nalepených na zelenine, ovocí, na znečistených rukách alebo po vypití kontaminovanej vody. V čreve človeka sa potom larvičky z vajíčka uvoľnia a vydajú sa na cestu po organizme. Aktívne prenikajú cez črevnú stenu do krvného obehu, ktorý ich zanesie do pečene a neskôr cez srdce do pľúc. Tu preniknú do dýchacích ciest, pri kašľaní sa vo vykašlanom hliene dostanú až do úst a po prehltnutí znova do žalúdka a tenkého čreva. Počas tohto „cestovania“ sa larvy niekoľkokrát zvliekajú, aby nakoniec v čreve dozreli na dospelé jedince, ktoré žijú asi jeden rok. Migrujúce larvy niekedy zablúdia aj do iných orgánov, dokonca u tehotných žien dokážu prejsť cez placentu a nakaziť nenarodené bábätko. Aj to dokazuje úžasnú schopnosť parazitov nájsť si cestu k novému hostiteľovi a šíriť sa ďalej.

U nakazeného človeka spôsobujú prvé príznaky už larvy migrujúce cez pľúca, kedy môžeme pozorovať kašeľ, ťažkosti pri dýchaní, zvýšené teploty a bolesti hrudníka a hlavy. Pri výskyte škrkaviek v čreve môže nakazený trpieť bolesťami brucha, poruchami trávenia, nechutenstvom, vracaním a hnačkami. Vo všeobecnosti však platí, že príznaky sa objavujú až pri silnom nakazení, prítomnosť len niekoľkých hlíst v čreve ostáva väčšinou bez povšimnutia. Pri veľmi silnom nakazení, ktoré sa občas vyskytuje u sociálne slabších vrstiev a u marginalizovaných skupín obyvateľstva bol pozorovaný aj odchod parazitov ústami či nosom.

Ochorenie sa potvrdí pri náleze typických vajíčok v stolici pacienta a na liečbu je k dispozícii viacero účinných prípravkov.

 

Škrkavka psia (Toxocara canis), Škrkavka mačacia (Toxocara cati),

Toxokaróza je veľmi časté parazitárne ochorenie domácich aj voľne žijúcich mäsožravcov, ktoré sa vyskytuje prakticky na celom svete. Spôsobuje ju škrkavka psia (Toxocara canis) alebo škrkavka mačacia (Toxocara cati), ktoré sú si navzájom podobné a majú podobný vývinový cyklus. Ako už naznačuje ich názov, škrkavka psia postihuje najmä psov a psovité mäsožravce a škrkavka mačacia mačky a mačkovité šelmy. Sú to veľké červy belavožltej farby, samičky škrkavky psej dosahujú dĺžku 10 – 18 cm, mačací druh je menší, samička má dĺžku 6 – 10 cm.

Dospelé jedince žijú v tenkom čreve mäsožravcov. Tu samička po kopulácii so samčekom produkuje vajíčka, ktoré odchádzajú v truse do vonkajšieho prostredia a po dozretí sa stávajú zdrojom infekcie pre ďalších definitívnych hostiteľov alebo transportných (paratenických) hostiteľov.

Vajíčka potrebujú na dozretie vhodné podmienky prostredia a pri optimálnej vlhkosti a teplote sa stávajú infekčnými v priebehu troch až štyroch týždňov. Za tento čas sa v nich vyvinie larvička, ktorá sa po požití vajíčka definitívnym hostiteľom pôsobením tráviacich štiav uvoľní a začína svoju cestu po organizme, počas ktorej rastie a dospieva. Larvičky aktívne prenikajú cez stenu čreva do ciev a krv ich zanáša do pečene a následne do pľúc. U šteniat a mačiat sa potom po vykašľaní a prehltnutí vracajú do čreva. U starších zvierat larvy ostávajú v orgánoch a svaloch ako tzv. spiace (dormantné) larvy a do čreva sa vracajú len zriedka. Spiace larvy škrkavky psej sú neskôr u súk počas gravidity vplyvom hormonálnych zmien aktivované a cez placentu predchádzajú do tiel ešte nenarodených plodov. To spôsobuje, že až 99 % šteniat sa rodí nakazených. Oba druhy škrkaviek migrujú po pôrode aj do mliečnej žľazy a mláďatá sa infikujú pri cicaní mlieka.

Na šírení škrkaviek sa významne podieľajú aj transportní hostitelia, ktorými sú hlodavce, vtáky a rôzne druhy cicavcov. V ich tkanivách dlhodobo prežívajú larvičky, ktoré sa v čreve vyliahli z vajíčka a následne aktívne migrovali v organizme. Títo hostitelia predstavujú rezervoár nákazy pre definitívnych hostiteľov, ktorí sa nakazia po požití nakazeného transportného hostiteľa alebo jeho tkanív.

Ako sme už spomínali, toxokaróza je ochorenie prenosné aj na človeka. Ten sa nakazí po požití infekčných vajíčok v kontaminovanej potrave alebo vode, alebo pri kontakte s kontaminovanou pôdou či prostredím. Ďalším zdrojom infekcie pre človeka je konzumácia nedostatočne tepelne upraveného mäsa nakazených transportných hostiteľov (zajace, hydina a pod.).

Po infikovaní človeka sa v čreve larvičky uvoľnia z vajíčka, prenikajú cez črevnú stenu a krvou sú zanášané do rôznych orgánov a tkanív (pečeň, pľúca, obličky, mozog, oči, svaly), kde prežívajú aj niekoľko rokov a spôsobujú ochorenie nazývané larválna toxokaróza. Migrujúce larvy spôsobujú v závislosti od ich lokalizácie a počtu príznaky, na základe ktorých rozlišujeme tri formy ochorenia.

Skrytá forma sa vyskytuje najčastejšie, prebieha bez výrazných príznakov a býva diagnostikovaná klasickou medicínou len náhodne.

Orgánová forma postihuje najmä deti a jej príznaky sú veľmi rôznorodé. Zahŕňajú horúčky, slabosť, únavnosť, nechutenstvo a bolesti brucha. V neskorších štádiách sa objavuje sťažené dýchanie, kašeľ, niekedy až astmatické ťažkosti a kožné problémy (vyrážky, svrbenie). Vo vážnych prípadoch po masívnej infekcii môže dôjsť až k život ohrozujúcemu zápalu pľúc a zápalu mozgových blán.

Očná forma sa vyskytuje najmä u starších detí a dospelých pri nákaze menším počtom vajíčok. Migrujúce larvy pri nej poškodzujú sietnicu, pričom postihnuté býva zvyčajne len jedno oko.

Zaujímavé je, že liečiť sa odporúča iba pacientov s vážnymi príznakmi. Podanie liekov totiž môže viesť k vážnym alergickým reakciám spôsobeným mŕtvymi larvami a následné poškodenie býva vážnejšie ako to, ktoré spôsobujú samotné parazity.

Škrkavky sú parazity, ktoré netreba brať na ľahkú váhu, pretože na našom území sa vyskytujú pomerne často. Podľa dostupných údajov je nakazených 10 – 22 % psov, avšak u túlavých psov dosahuje výskyt ochorenia až 75 %. U šteniat a mačiat je výskyt škrkaviek v dôsledku ich nakazenia počas gravidity alebo pri cicaní mlieka veľmi častý, dosahuje až 90 %. Typickým príznakom je zväčšené bruško, ktoré má hruškovitý tvar. U dospelých zvierat prebieha toxokaróza väčšinou bez príznakov. Na Slovensku sa sporadicky objavujú aj prípady larválnej toxokarózy ľudí, najmä detí.

 

Späť hore