Vírus Epstein-Barr (EBV)

EBV bol prvým ľudským vírusom, ktorý sa dával do súvislosti s nádorovým ochorením, keď bol v roku 1964 izolovaný z buniek tkanivovej línie Burkittovho lymfómu.

Patrí medzi deväť ľudských herpesvírusov, rovnako ako všetky ostatné má latentnú a produktívnu (lytickú) fázu životného cyklu. Latentnú v B-lymfocytoch a produktívnu v epiteliálnych bunkách. Prenáša sa slinami, v niektorých prípadoch bol detegovaný aj v genitálnych sekrétoch obidvoch pohlaví, čo viedlo k úvahám o možnom sexuálnom prenose.

Primárna infekcia prebieha najčastejšie v detskom veku, veľmi často subklinicky alebo neskôr v období adolescencie, v 50-74% prípadov s klinickým obrazom infekčnej mononukleózy, vzhľadom k charakteristickému spôsobu prenosu nazývaného “kissing disease“. Premorenosť v dospelej populácii je viac ako 90%, s dlhodobou latentnou perzistenciou vírusu v B-lymfocytoch, z toho sa asi u 20% jedincov nachádza EBV v slinách. Inou možnou cestou prenosu vírusu je transfúzia alebo transplantácia vďaka jeho latentnej prítomnosti v B-lymfocytoch zdravých darcov.

V súčasnosti je dávaný do súvislosti s viacerými benígnymi a malígnymi ochoreniami lymfatických tkanív a epitelu, incidencia niektorých je viazaná na určité etnické skupiny alebo geografické oblasti. Ide napríklad o infekčnú mononukleózu, Burkittov lymfóm, Hodgkinov lymfóm, niektoré ďalšie non-hodgkinové lymfómy, lymfoproliferatívne ochorenie chlapcov s imunodeficienciou viazanou na chromozóm X, z ďalších ochorení nasofaryngeálny karcinóm apod.

EBV má význam aj pri vzniku lymfoproliferácií u ďalších skupín pacientov so zhoršenou imunitou, ako sú iatrogénne imunosuprimovaní ľudia po transplantáciách, u ktorých môže dôjsť k vzniku posttransplantačnej lymfoproliferatívnej chorobe (posttransplantation lymphoproliferative disease, PTLD), u pacientov s HIV či u časti chorých s autoimunitnými chorobami liečenými imunosupresívami.

U HIV pozitívnych pacientov je EBV infekcia okrem toho príčinou vzniku “hairy“ leukoplakie v ústnej dutine.

Späť hore