Uverejnené 28.08.2015

Článok Vitalita 8/2015

Najsladší toxín - 2

- Cukor!!!

(Problém č.4, druhá časť)

V minulom čísle, prvej časti tohto článku, sme si rozobrali, aké druhy cukrov sa na našom trhu a v našich, prevažne technologicky spracovaných potravinách nachádzajú a aký majú vplyv na výskyt obezity, cukrovky 2 typu a iných “civilizačných” ochorení. Dnes si vysvetlíme aký je rozdiel medzi “glukózou” a “fruktózou” , čo nám viac škodí a akým sladidlám, ak už sa sladkého naozaj nevieme vzdať, dávať prednosť.

 

Fruktóza a glukóza:

Glukóza je energia, na ktorej fungujeme. Tak sme boli stvorení. Každá bunka v ľudskom organizme používa glukózu ako zdroj energie. Glukóza je metabolizovaná v každom orgáne vášho tela a len okolo 20% glukózy je metabolizovaných v pečeni.

Fruktóza je však niečo úplne iné. Tá metabolizuje len v pečeni, pretože to je jediný orgán, ktorý má pre ňu prepravcu. Preto fruktóza takmer vôbec nezvyšuje hladinu cukru v krvi (Glykemický index -GI), ale ide rovno do pečene. Keďže sa celé množstvo fruktózy dostáva do pečene, poškodzuje pečeň rovnako ako alkohol a iné toxíny. V skutočnosti je fruktóza prakticky identická ako alkohol, s ohľadom na metabolickú katastrofu, ktorú vykoná. Fruktóza je metabolizovaná priamo na tuk, nie do bunkovej energie ako glukóza. Takže konzumácia fruktózy je vlastne konzumácia tuku.

Podľa Dr. Lustiga, fruktóza je „izokalorická“, ale nie „izometabolická“. To znamená, že môžete prijať rovnaké množstvo kalórií z fruktózy alebo glukózy, fruktózy alebo bielkovín, fruktózy alebo tuku, a bude to mať úplne odlišný metabolický výsledok. A tento metabolický výsledok určí hormonálnu odpoveď. A tá určí, okrem iných vecí, koľko tuku nahromadíte.

Takže myšlienka, že „kalória je kalória“ a všetky kalórie sú vytvorené rovnako, je pravdivá len z hľadiska energie v kalóriách, ale nie z hľadiska výsledku prijatých živín. Rozdielne živiny vyvolávajú rozdielne hormonálne reakcie. Preto rovnaká hodnota kalórií z rozdielnych živín bude mať výrazne iný účinok.

 

Biochémia sacharidov:

Aby ste detailnejšie porozumeli, aký je rozdiel medzi glukózou a fruktózou, pozrime sa, ako ich telo metabolizuje.

 

Metabolizmus glukózy:

Glukóza je produkt fotosyntézy a nachádza sa v ryži, kukurici a iných obilninách. Akonáhle ju prijmete z jedla, 80% bude použitých všetkými orgánmi vášho tela a 20% bude metabolizovaných v pečeni, kde bude uskladnených. S týmito 20 %-tami sa stane nasledovné:

Glukóza, ktorú vaše telo nepotrebuje ihneď sa zmení na glykogénové zásoby v pečeni. Glykogén môže byť ľahko premenený na energiu, keď to bude potrebné. Ak sú ale zásoby glykogénu v svalových a pečeňových bunkách plné, alebo je glukózy (nárazovo) nadbytok, glukóza sa premieňa a ukladá do zásob vo forme podkožného tuku.

Pankreas uvoľní inzulín ako odpoveď k zvýšenej hladine GI (Glykemický index). Pretože indukcia  je veľká a náhla, inzulín odbúra počas asi 30 minút viac glukózy, ako je únosné. Nastáva ten istý stav, aký sme si popisovali v článku o pšenici, a to hypoglykémia a my siahneme po ďalšej “potravine”.

V žalúdku ničí kyselinu glutámovú a vitamín B1, čo spôsobuje zhoršenú výživu mozgu. Odbúraním cukru sa pri nedostatočnosti kyslíka tvorí kyselina mliečna, ktorá sa ­– ako jed – hromadí v mozgu. Možno ju zlikvidovať len oxidáciou kyslíkom, ktorý potom chýba mozgovým bunkám. Mozog a celá nervová sústava tak trpia nedostatkom kyslíka, vitamínov B1 a B3, vápnika, horčíka atď. 

Znižuje aktivitu mnohých enzýmov (aj tráviacich) a zhoršuje funkciu sérových proteínov.

 

Metabolizmus fruktózy:

100 percent skonzumovanej fruktózy metabolizuje priamo vo vašej pečeni. Jej metabolizmus vytvára množstvo nežiaducich účinkov:

Fruktóza je okamžite premenená na fruktóza-1-fosfát (F1P), čím vyčerpáva fosfáty z pečene. Tento proces produkuje odpadové produkty vo forme kyseliny močovej. Tá blokuje enzým, ktorý vytvára oxid dusnatý, čo je prirodzený telesný regulátor krvného tlaku. Krvný tlak vzrastie, čo vedie k hypertenzii. Zvýšená hladina kyseliny močovej tiež spôsobuje dnu.

Skoro všetka F1P sa zmení na pyruvát, ktorý skončí ako citrát, čoho výsledkom je zasa lipogenéza (tvorba tukov). Jej produktmi sú voľné mastné kyseliny (VMK), lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou a triglyceridy. Čím vzniká hyperlipidémia.

Fruktóza stimuluje g-3-p (aktivovaný glycerol), čo je rozhodujúca molekula pre tvorbu triglyceridov vnútri tukových buniek.  Fruktóza je sacharid, ktorý sa najefektívnejšie premieňa do g-3-p. Tým pádom je fruktóza je najlipofilný (tuk produkujúci) sacharid.

VMK sú exportované z pečene do kostrového svalstva, čo spôsobuje inzulínovú rezistenciu kostrových svalov. Niektoré VMK zostávajú v pečeni, čo vedie k hromadeniu tuku, hepatickej inzulínovej rezistencii a nealkoholovej tukovej chorobe pečene.

Inzulínová rezistencia likviduje váš pankreas, ktorý pumpuje viac inzulínu, ako odpoveď k zvýšenej hladine krvného cukru, pretože vaše bunky nie sú schopné vziať cukor z krvného obehu (GI). Tento postup vedie k cukrovke typu 2.

Keď skonzumujete 120 kalórií fruktózy, okolo 40 percent kalórií prispeje k nežiaducim metabolickým výsledkom.

 

Pravda je taká, že nadmerná konzumácia akýchkoľvek sacharidov vedie z dlhodobého hľadiska ku vzniku zdravotných problémov, čo súvisí najmä s vplyvom sacharidov (glukózy) na hormón inzulín, a tiež leptín. Tiež je pravdou, že aj zvýšená hladina glukózy v krvi (nad 140 mg/dl), ktorá vzniká u väčšiny ľudí po konzumácií akéhokoľvek sacharidu, je pre organizmus toxická. Aj z tohto dôvodu bolo naše telo geneticky naprogramované k tomu, aby sa rýchlo zbavilo glukózy v prípade, že sa objaví v krvi po konzumácii sacharidového jedla. Ľudské telo dokáže zaobchádzať s prijatou glukózou 3 spôsobmi.

Za prvé:

Spáli prijaté cukry.

Za druhé:

Uloží ich vo forme glykogénových zásob v pečeni alebo svaloch. Ak sú však tieto zásoby plné, čo u väčšiny ľudí sú, nastane

tretia možnosť:

Že sa prijaté cukry uložia vo forme triglyceridov (tuku) v tukovom tkanive, čo vedie k nadváhe a obezite a s nimi súvisiacim zdravotným problémom.

Čo tým chceme povedať je, že aj keď je fruktóza oveľa nebezpečnejšia ako glukóza, tak v nadmernom množstve sú obidva tieto cukry veľmi nebezpečné pre organizmus a môžeme ich považovať za najväčších prispievateľov k chronickým ochoreniam na planéte. Najmä v podobe jednoduchých cukrov a rafinovaných “potravín” ako biely cukor, múka, biela ryža či sladidlá typu HFCS (high fructose corn syrup - glukózovofruktózový sirup).

 

Aký je rozdiel medzi bielym rafinovaným cukrom a cukrom v ovocí?

Fruktóza (ovocný cukor) a glukóza (hroznový cukor) tvoria časť sacharidovej dávky v ovocí. Sacharidy sa viažu v ovocí na rastlinnú bunku, a trávia sa súčasne s celým komplexom ďalších, biologicky aktívnych látok (enzýmov, minerálov, stopových prvkov, organických kyselín, vitamínov, vláknin a pod.). Cukor z ovocia sa vyplavuje do krvi podstatne pomalšie ako biely rafinovaný cukor. Preto nevyvoláva náhly vysoký Glykemický index, ani nespôsobuje následnú hypoglykémiu.

 

Čím teda “ sladiť ”?

Ak sa ale sladkého nedokážeme vzdať, med (GI až 90) a melasa (GI 27) (v malom množstve) sú vhodné náhrady, lebo okrem glukózy a fruktózy obsahujú celý komplex ďalších biologicky aktívnych látok. Dnes už však kúpime aj veľa prirodzených sladidiel, takže sa môžeme vyhnúť umelým (syntetickým), zdraviu škodlivým náhradám.Vynikajúca a pre zdravie neškodná je, napríklad, stévia (GI 0) alebo xylitol (GI 7). Výborné sú aj agávové (GI 27) a javorové sirupy (GI až 64), samozrejme, technologicky neupravené.

Najlepšie je, zvyknúť si sladiť čo najmenej. A vychutnávať ďalšie chute potravín, ktoré cukor svojou dominanciou zatieni a preto ich neregistrujeme!

Archív noviniek

Späť hore