Uverejnené 28.11.2015

Článok Vitalita 11/2015

Éčka

Čo to je a načo slúžia. Treba nám ich?

(Problém č.6)

Čoraz viac ľudí neustále rieši, čo to je, ktoré potraviny aké „éčka“ obsahujú a ktoré z nich nás ohrozujú a ktoré nie. Vyznať sa v tom je naozaj veda a preto vám prinášame zoznam toho najdôležitejšieho, čo by ste o aditívach mali vedieť!

 

Čo sú vlastne “éčka”?

Aditíva, prezývané aj ako "éčka", sú vlastne prídavné látky (farbivá, konzervanty , taviace soli, sladidlá a iné pridané látky v potravinách, liekoch, nápojoch), ktoré buď predlžujú dobu trvanlivosti potravín alebo upravujú a zvýrazňujú ich chuť či farbu, alebo konzistenciu.  Ich medzinárodné označenie je písmeno „E“ spolu s trojmiestnym číselným kódom, pričom sú rozdelené do kategórií podľa toho, akú funkciu zabezpečujú v potravinách. Niektoré „éčka“ organizmu nijak výrazne neškodia, no mnohé z nich môžu mať na naše zdravie fatálne následky.

 

Čo všetko môžu „éčka“ spôsobiť?

S pôsobením chemických a škodlivých aditív (prísad) v potravinách sa ťažko vyrovnáva aj relatívne zdravý človek, nieto ešte deti alebo niekto s podlomeným zdravím. Preto odborníci neustále varujú, že pre „éčka“ populáciu ohrozujú alergie, bolesti hlavy, žalúdka, brucha, kožné podráždenia a ochorenia, nízky krvný tlak, hyperaktivita, ba dokonca aj rakovina! Predpokladom je, že väčšina tzv. civilizačných ochorení je buď spôsobená zlým a hlavne nekvalitným spracovaním potravín, alebo ochoreniam výdatne pomáha. Chemická rovnováha v ľudskom organizme je kľúčovým faktorom pre udržanie zdravia a celkovej pohody. Drvivá väčšina procesov v tele človeka je chemických, preto je mimoriadne dôležité z chemického hľadiska čo a v akých množstvách budeme konzumovať, aby sme tú rovnováhu nenarušovali! Nezabúdajme, že každá bunka nášho tela je vytvorená len z toho, čo sme vložili do úst!

 

Ako sa testujú potravinárske aditíva?

Účinok týchto látok sa testuje na šiestich zvieratách, z ktorých minimálne tri musia byť cicavce. Cieľom testovania je nájsť také množstvo látky na kg hmotnosti zvieraťa, pri ktorom nie sú pozorovateľné nežiadúce účinky. Aby táto hodnota bola použiteľná pre človeka, musí sa ešte vydeliť tzv. bezpečnostným faktorom, ktorý sa pohybuje od 100 do 1000. Výsledok sa považuje za bezpečnú dávku pre človeka pri dennom príjme!!!

Podľa mnohých odborníkov môže rovnaká látka pôsobiť úplne inak na človeka ako na zviera, pretože metabolizmus človeka a zvieraťa nie je identický. Pokusy na zvieratách potom nie sú z hľadiska bezpečnosti potraviny postačujúce. „Je to len orientačný faktor, ktorý hovorí o tom, nakoľko je testovaná látka bezpečná pre pokusné zvieratá,“ upozorňujú lekári. Rozporuplné výsledky testovania látok na zvieratách už majú, žiaľ, aj svoj precedens v minulosti. V minulom storočí to bola napríklad aféra s liečivom s názvom talidomid. Tento prípravok sa pri testovaní na zvieratách javil ako neškodný. Keď ho však užívali tehotné ženy, ukázalo sa, že môže spôsobiť závažné vrodené defekty dieťaťa. Na tento omyl doplatilo okolo 10 000 postihnutých detí, ktoré sa narodili bez nôh, rúk, uší a s rôznymi malformáciami.

 

Rozdelenie „éčok“

Nemôžeme všetky aditíva hodiť do jedného vreca, aj keď to už určitým spôsobom urobili úrady za nás. Zjednotenie prísad do označovania ktoré dnes používame je možno pre niekoho výhodné, ale určite to nebude spotrebiteľ a konzument. Označenie písmenom „E“ spolu s trojciferným číslom na obaloch jednotlivých produktov spotrebiteľovi absolútne nič nepovie. Netuší, či sa jedná o prírodnú látku, alebo o prírodne identickú látku, alebo o čistú chémiu, čiže umelú látku! Také je totiž základné rozdelenie potravinových aditív.

Prírodné látky:  získavajú sa z rastlín, živočíchov, húb, nerastov a podobne (niektoré z nich dokonca môžu byť pre zdravie prospešné ako napríklad E100- Kurkumín, E140- Chlorofyly a chlorofyliny, E160a- Karotény atď.)

Prírodne identické – majú zloženie ako prírodné, ale vyrábajú sa chemicky (umelo)

Umelé – čisto chemické neprírodné látky, vyrábané dokonca aj z ropných produktov

Spotrebiteľ je týmto dezorientovaný a dosiahlo sa tým to, že sa o to prestal z veľkej väčšiny zaujímať. Výsledok je katastrofálny!!! Dnes sa aditíva používajú v takom meradle, aké tu nikdy predtým nebolo. Párky už nie sú párkami a paštéty už nie sú paštétami. Veľakrát sa používajú na výrobu „potravín“ nízko kvalitné suroviny ktoré sa potom „dolaďujú“ chuťovo, farebne a aromaticky práve „éčkami“!

Množstvá jednotlivých aditív, ako aj ich „kritické limity“ sú síce jasne dané a sú v princípe kontrolované, na slovensku Štátnou potravinovou a veterinárnou správou, ale tzv. kvalitatívnu normu nikto nekontroluje. Neexistuje na to žiadna norma a ani legislatíva. Spotrebiteľ si má selektovať sám. A ako, keď sa v spleti čísiel nevyzná?

 

Najväčšie tabu v problematike potravinárskych aditív

Predstavte si, že si idete pripraviť nedeľný obed. Idete do supermarketu a nakúpite približne desať „potravín“ z ktorých chcete obed uvariť. Každá so zakúpených potravín (polotovarov) bude obsahovať (budeme veľkorysý) tri aditíva. Dohromady (bez toho aby sme si to vôbec uvedomovali) ideme kombinovať tridsať chemických látok. Nikto nevie v akých pomeroch a kombináciách! Skúsme sa vrátiť na hodiny chémie na základnej škole. Zlúčením chemikálie jedna s chemikáliou dva prebehne chemická reakcia a vzniká nám chemikália tri. Aká? To nikto netuší! Pri chemických experimentoch s tridsiatimi chemikáliami nám čo vyjde ako výsledný produkt? A to sme ani nebrali do úvahy tepelné spracovanie pričom varenie nám spravidla jednotlivé aditíva koncentruje, čiže sa môžeme dostať nad povolené kritické hranice.

Takže si to zhrňme, nikto netuší aké potraviny, čiže aj aditíva si kúpite, nikto netuší ako si ich skombinujete, zmiešate a uvaríte. A hlavne, nikto netuší čo vám z toho nakoniec vyjde. A čo je najhoršie, nikto netuší, aký to má dopad na váš organizmus!!!

 

Príklad známeho „schváleného“ aditíva:

Glutamán sodný – E621

Aj táto látka bola dlho považovaná za neškodnú, no ukázalo sa, že pri vyšších dávkach má na niektorých ľudí škodlivý vplyv. Prečo sa pridáva do potravín? Štandardne sme mali definované štyri chute: slanú, sladkú, kyslú a horkú. K nim sa pridáva tzv. piata chuť, pre ktorú bol objavený chuťový receptor. Už od dávnych čias ju využívajú japonskí kuchári použitím špeciálnej morskej riasy Laminaria japonica. Má schopnosť výrazne zlepšiť chuť jedla bez toho, aby posunula niektorú zo štyroch základných chutí. Pripisovala sa jej schopnosť vyvolať jemnú alebo delikátnu chuť jedla. Efekt tejto riasy dosiahli potravinári práve pridávaním dochucovadla glutamánu. Používa sa v mäsitých produktoch, klobásach, instantných polievkach a bujónoch. Jeho príjem by sme však mali vynechať, prípadne výrazne redukovať.

Možné nežiadúce účinky: Glutamán sodný môže vyvolať zvracanie, zadržiavanie vody v tele, stuhnutie svalov, búšenie srdca, závraty, bolesti hlavy a studený pot.

 

Záverom

Skúste sa zamysieť. Na čo potrebuje Váš organizmus látky ako sú farbičky, umelé vône, dochucovadlá? Na nič! Len vám škodia! Naši predkovia ich nepoužívali a žili zdravšie.

Archív noviniek

Späť hore