Uverejnené 23.12.2015

Článok Vitalita 12/2015

Pohyb

Prečo je dôležité sa hýbať.

(Problém č.7, prvá časť)

Všade, kde je pohyb, tam je energia a život.

Človek je morfologicky a funkčne adaptovaný na spôsob života, ktorý viedol po tisíce rokov a v ktorom schopnosť vyrovnať sa s náročnou telesnou činnosťou patrila k základným atribútom žitia a prežitia. V súčasnej dobe však žije v podmienkach pretechnizovanej spoločnosti, ktorá potrebu pohybu obmedzuje na minimum. Telesná nečinnosť alebo sedavý spôsob života sú potom spojené s množstvom zdravotných porúch napríklad kardiovaskulárnych chorôb, zvýšeným krvným tlakom, noninzulindependentným diabetom, osteoporózou a v neposlednom rade aj chronickými poruchami pohybového a oporného aparátu.

Naopak telesný pohyb má pozitívny vplyv na zdravie v tom najširšom slova zmysle. Redukuje riziko vzniku ochorenia srdca a ciev, znižuje krvný tlak, zlepšuje lipoproteínový profil - zvyšuje hladinu HDL a znižuje hladinu LDL cholesterolu, vyšším výdajom energie podporuje redukciu váhy, je prevenciou obezity, znižuje hladinu glykémie, zvyšuje glukózovú toleranciu, znižuje inzulínorezistenciu a je tak prevenciou vzniku diabetu II. typu, zabraňuje vzniku osteoporózy, zlepšuje psychický stav a schopnosť vyrovnať sa so stresom a vyčerpaním, vyššia telesná zdatnosť znižuje celkovú mortalitu.

Všimnime si našich najmenších. Dieťa ako sa narodí, motorika sa postupne rozvíja a taktiež sa  začína rozvíjať koordinácia. Pohybové prejavy sú čoraz intenzívnejšie. Dieťa sa snaží postupne dvíhať, batoliť a nakoniec sa naučí chodiť. Každý kto má deti alebo prišiel s nimi do kontaktu vie, že deti majú neuveriteľné množstvo energie, ktorú si uvoľňujú väčšinou pohybom. Niektorým rodičom pripadá, že ich deti sa hýbu nadmerne. Ale pre deti je pohyb tak dôležitý, ako pre dospelých práca. Obidve činnosti zabezpečujú  rozvoj celého organizmu. Bez týchto činností by sa ani deti, ani dospelí nerozvíjali alebo ich rozvoj by bol veľmi pomalý.

 

Trendy v pohybovej aktivite

 

V súčasnej dobe možno povedať, že u 70% mužov a žien všetkých vekových ketegórií je fyzická aktivita pod úrovňou, ktorá ešte môže mať pozitívny vplyv na zdravie. Je odhadované, že menej ako 20% populácie sa aktívne venuje telesným cvičeniam na úrovni, ktorá ešte môže pozitívne ovplyvniť riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Rovnako zdravotné problémy týkajúce sa pohybového aparátu sú najčastejšie uvádzanou príčinou chronických porúch zdravia (v 50%).

Dlhodobo užívané lieky pre ochorenia pohybového aparátu sa radia hneď za užívanie liekov na kardiovaskulárne choroby, pričom možno predpokladať, že príčina väčšiny zdravotných ťažkostí s pohybovým ústrojenstvom padá na vrub práve chronickému nedostatku pohybu.

 

Priaznivý vplyv pohybovej aktivity na zdravie

VPLYV NA KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA

Osoby so sedavým spôsobom života majú viac než o tretinu väčšie riziko ochorenia ICHS (Ischemická choroba srdca) ako osoby s telesnou aktivitou. Ak činí telesná aktivita energetický výdaj 3 500 kcal za týždeň, je riziko úmrtia na ICHS polovičná než pri 500 kcal za týždeň. Podobne je výrazne väčšia pravdepodobnosť prežitia prvého ataku infarktu myokardu u osôb telesne aktívnych než u osôb bez telesnej aktivity. Telesná zdatnosť je nezávislý prediktor mortality na kardiovaskulárne ochorenia, najmä u zdravých mužov stredného veku. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že telesná aktivita výrazne zlepšuje stav u koronárnych pacientov a pozitívne ovplyvňuje ostatné rizikové faktory ICHS.

VPLYV NA KYSLÍKOVÉ RADIKÁLY

Napriek tomu, že vyčerpávajúca práca sama o sebe vyvolá vo svaloch ťažký oxidatívny stres, telesná aktivita redukuje voľné kyslíkové radikály, a tým aj lipidovú peroxidáciu jednak zvýšením objemu mitochondrií, tak aj zvýšením aktivity antioxidatívnych enzymatických systémov - glutatión peroxidáza, superoxid dismutáza, kataláza. Táto skutočnosť je zaujímavá najmä preto, že lipoperoxidy zaujímajú centrálnu a zjednocujúcu úlohu v patogenéze mnohých ochorení - zápal všeobecne, ateroskleróza, trombóza, poruchy imunitnej reakcie, chronické pľúcne a reumatické ochorenia, niektoré malígne nádorové ochorenia, diabetes mellitus - a zohrávajú dôležitú úlohu pri starnutí a tkanivovej degenerácii.

VPLYV NA KARDIOPULMONÁLNY SYSTÉM

Telesná aktivita

- zvyšuje maximálnu kyslíkovú spotrebu (okrem iného dôsledok vzostupu zväčšeného maximálneho tepového objemu a zvýšenia extrakcie a využitia kyslíka v kostrovom svalstve)

- znižuje tepovú frekvenciu v pokoji, dokonca aj pri cvičení strednej intenzity

- redukcia relatívneho zaťaženia, a tým aj únavy pri práci. Kombinácia zvýšenej aeróbnej kapacity a optimálna redukcia telesného tuku je najefektívnejší spôsob redukcie stresu a záťaže - je zvlášť významná u starších osôb. Telesná aktivita u nich odstraňuje ľahkú unaviteľnosť a zvyšuje psychickú a fyzickú výkonnosť.

VPLYV NA KRVNÝ TLAK

Telesná aktivita mierne znižuje systolický i diastolický krvný tlak, a to u normotonikov aj hypertonikov, aj keď sa vplyvom telesnej aktivity nemení bazálna produkcia katecholamínov. Je priaznivo ovplyvnená citlivosť bunkových receptorov efektorových tkanív na tieto hormóny. Nemožno vylúčiť, že malý pokles krvného tlaku je spôsobený aj poklesom hladiny inzulínu a poklesom tubulárnej reabsorbcie Na + v ľadvinách.

VPLYV NA CHEMICKÉ POCHODY V KRVI

Telesná aktivita zvyšuje aktivitu lipázy lipoproteínu a znižuje aktivitu lecitín cholesterol acetyltransferázy. Okrem iného, aj týmito zmenami je znížené riziko aterogenézy - redukcia plazmatických triglyceridov, celkovej hladiny cholesterolu, LDL a VLDL cholesterolu a vzostup HDL cholesterolu, najmä HDL2 cholesterolu, sedavý spôsob zamestnania zvyšuje spotrebu inzulínu, telesná aktivita pôsobí opačne!

Pohyb redukuje jeho koncentráciu (inzulín je samostatný rizikový faktor pre aterosklerózu) a zvyšuje citlivosť svalových buniek na inzulín, stabilizuje sacharidový metabolizmus a zlepšuje glukózovú toleranciu. Preto kontinuálna záťaž zodpovedajúcej intenzity je prevenciou eventuálneho začiatku hyperglykemického syndrómu u dospelých a starších osôb.

VPLYV NA ZNÍŽENIE HMOTNOSTI

Telesnou aktivitou sa urýchľujú metabolické pochody, mobilizujú sa tukové rezervy a zvyšuje sa celkový výdaj energie. Tým je možné ľahšie zabezpečiť zodpovedajúcu dodávku a vyváženosť nevyhnutnej výživy - redukcia absolútneho množstva potravy vedie zvyčajne i k proporcionálnej redukcii esenciálnej výživy - a úspešne riešiť redukciu nadváhy telesnou aktivitou v kombinácii s vhodnou nízkoenergetickou diétou je najefektívnejšia metóda predovšetkým pre redukciu centrálnej obezity, ktorá je u osôb stredného a vyššieho veku najväčším rizikovým faktorom pre vznik diabetes mellitus, ischemickej choroby srdca, infarktu myokardu a náhlej smrti.

VPLYV NA PSYCHIKU

Telesná aktivita znižuje stres, úzkosť, depresiu a agresivitu, zlepšuje kvalitu spánku, zvyšuje sebavedomie. U starších osôb napomáha skráteniu psychomotorického reakčného času, zlepšenia koordinácie, a tým aj možnosti zvládnutia denných úloh.

(pokračovanie nabudúce)

Archív noviniek

Späť hore